Metódy na zabránenie sčernaniu rýchlospojok z nehrdzavejúcej ocele

Počas pasivácie rýchlospojok z nehrdzavejúcej ocele sa často pozoruje, že niektoré časti z nehrdzavejúcej ocele po umiestnení do roztoku rýchlo vytvárajú reakčné bubliny a povrch nehrdzavejúcej ocele postupne sčernie. Po odstránení je potrebných niekoľko krokov pieskovania alebo mechanického leštenia, kým nebude pasivácia úspešne pokračovať. To môže niekedy viesť k tomu, že diely prekračujú rozmerové tolerancie alebo sú zošrotované. Niektoré časti však ani pri tejto metóde nedokážu vytvoriť kvalifikovaný pasivačný film.

Ak sa použije kalenie v soľnom kúpeli, nečistoty (SO₂₋4) v soľnom kúpeli sa musia kontrolovať. Obsah SO₂-₄ by sa mal pravidelne merať a operácie by sa mali prísne riadiť špecifikáciami procesu. To môže zabrániť tvorbe sulfidov na povrchu nehrdzavejúcej ocele. Počas temperovania by sa špecifikácie tepelného spracovania pre nehrdzavejúcu oceľ mali zmeniť na kalenie a temperovanie vo vákuovej peci. Ošetrené diely majú svetlý povrch, aj keď môžu byť ešte temperované oxidačné farby. Stav povrchu je však lepší ako u predtým upravených dielov a film je tenší. To eliminuje potrebu mechanického leštenia alebo pieskovania na odstránenie oxidačnej farby, zabraňuje tomu, aby diely prekročili tolerancie alebo boli zošrotované, čím sa zlepšuje kvalita pasivácie. Súčasne by sa počas kalenia mali zvoliť správne špecifikácie procesu. Ak sa počas popúšťania operácia vykonáva v teplotnom rozsahu 500-600 stupňov a ak tvrdosť nie je hlavným ukazovateľom dielu, viacnásobnému popúšťaniu by ste sa mali čo najviac vyhnúť. Vzhľadom na nedostatočné pochopenie pasivácie nehrdzavejúcej ocele v minulosti neboli požiadavky na drsnosť povrchu dielov prísne. Povrchy s drsnosťou 6,3 μm a dokonca aj neopracované povrchy môžu ovplyvniť kvalitu pasivácie. Teraz je stanovené, že drsnosť povrchu častí z nehrdzavejúcej ocele, ktoré prechádzajú pasiváciou, by mala byť menšia ako 1,6 μm. Táto regulácia eliminuje jeden faktor ovplyvňujúci pasivačné sčernenie.